Dňa 19. 10. 2017 sa žiačka našej školy Kristína Kotľárová zúčastnila vyhodnotenia regionálnej súťaže o najkrajšiu literárnu a výtvarnú prácu „Čítačka s písačkou“, do ktorej sme sa zapojili v minulom školskom roku. Vyhodnotenie sa konalo v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou, kde sa zároveň pri tejto príležitosti konal odborný seminár so spisovateľkou Alžbetou Verešpejovou, ktorá ohodnotila literárne práce žiakov. Výtvarné práce posúdil akademický maliar Jozef Jackanič. Z celkového počtu 268 literárnych a výtvarných prác bolo v rôznych kategóriách ocenených 80 prác. Medzi ocenenými bola aj práca našej žiačky. V kategórii PRÓZA (6. ročník) bolo zapojených najviac literárnych prác zo všetkých kategórii, v ktorej úžasné 2. miesto si vyslúžila práca našej žiačky s názvom Iskierka nádeje. Diplom a cenu odovzdala spisovateľka Alžbeta Verešpejová, ktorá zároveň pochválila štýl písania a tajomnosť, ktorú sa žiačke v príbehu podarilo navodiť. Z umiestnenia sa veľmi tešíme a žiačke srdečne blahoželáme k úspechu!
Mgr. Michaela Šuľová
Iskierka nádeje
(rozprávka)
Za dávnych čias, v období, keď svetu vládla iba Tma, zrodil sa tento príbeh. Všetky krásy sveta boli zahalené čiernym rúchom. Všade panoval smútok, pretože Tma pohltila všetko, čo predstavovalo šťastie. Ľudia sa nesmiali, chodili po prachu zeme ako bezduchí. Nikto sa nesťažoval, pretože tak to bolo odjakživa. Boli zvyknutí na nenávisť, zlo a zachmúrené tváre. V jeden deň sa stalo avšak niečo doposiaľ nevídané. V černote zrazu z diaľky zažiarilo malé svetielko. Ľudia sa ho báli, pretože za svoj život ešte nikdy nič také nevideli. Avšak našli sa traja odvážlivci, ktorí sa vybrali za tým, čo v nich prebúdzalo strach i nádej. Tri dni putovali za svetlom, ktoré v nich vyvolávalo veľké očakávania, že nájdu niečo nevídané. A tak sa aj stalo. Po dlhej a únavnej ceste dorazili k iskierke svetla. Avšak nebolo to svetlo, ale malé útle dievčatko so zlatými vlasmi. Plakalo, že sa stratilo, ale nevedelo, kde sa tam vzalo. Spočiatku sa ho traja statoční pútnici báli, ale napokon sa rozhodli, že ho privedú do dediny. Krásne žiarivé vlasy im svietili na cestu a šlo sa im tak ľahko, ako ešte nikdy. Prvýkrát spoznali svetlo, ktoré im vyčarilo úsmev na tvári. Po príchode do dediny ostali všetci v nemom úžase. Nikdy takú krásu ich oko nezočilo. Všetci sa tomu radovali, pretože žiara vlasov dievčaťa im odhalila krásu doposiaľ nepoznanú. Všetko prekrásne žiarilo, z prachu, ktorý doposiaľ pokrýval zem, zrazu začala rásť tráva a kvety. Tváre ľudí sa rozjasnili a kútiky úst sa im samé dvíhali a na tvárach všetkých vyčarili úsmev. Ľudia sa radovali, ale nedlho. Keď sa o tom dozvedela vládkyňa Tma, razom chcela dievča zniesť zo sveta. Nezniesla obdiv, ktorý dievčaťu prislúchal a bála sa, že ľudia už nikdy nebudú chcieť žiť v tme. Rozpútala obrovskú skazu, ale márne sa snažila, ľudia boli natoľko očarení svetlom, ktoré prinášalo dievčatko, že Tmu úplne zavrhli. Zatvorili ju do obrovskej skaly a s ňou aj jej čierne rúcho, ktoré donedávna zahaľovalo ich zem. Všetci sa tešili zo svetla, váľali sa po tráve, trhali kvetiny, ktorými si zdobili vlasy i odevy a ospevovali dar, ktorý im akoby spadol z neba. Lenže radosť a šťastie netrvali dlho. Ľudia začali byť unavení a svetlo, ktoré dievčatko vyžarovalo, im bránilo v spánku. Boli mrzutí a hútali, ako by to mohli vyriešiť. Po dlhých prebdených dňoch prišli na riešenie. Vyslobodili Tmu, ktorú doviedli naspäť do dediny, ospravedlnili sa jej a povedali: "Svetlo je to, čo nám prináša radosť, energiu, prebúdza v nás pocit šťastia, ale všetko sa razom tratí, keď si neodpočinieme pod rúchom tvojej tmy, ktorá v nás opäť nahromadí stratenú energiu. Rozhodli sme, že vám úlohy rozdelíme. Polovicu dňa bude panovať dievčatko Svetlo a polovicu dňa ty, Tma. Takto si vládu na tomto svete rozdelíte a uspokojíte aj nás, svoj ľud." Pani Tma sa spočiatku nechcela podvoliť, ale nakoniec súhlasila. A tak sa z Tmy a Svetla stali výborné kamarátky a panovali i doteraz panujú spoločne na tomto svete.
Kristína Kotľárová